O účtovníctve
DPH – Mzdy – Sklad

 

Mám záujem o cenovú ponuku spracovania účtovníctva

Jednoduché, podvojné účtovníctvo alebo daňová evidencia?

Účtovníctvo je sústava ekonomických údajov, ktorá poskytujú informácie o majetkovej a finančnej štruktúre účtovnej jednotky.
Podnikatelia majú povinnosť viesť účtovníctvo, to vyplýva z § 35 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, a to v rozsahu a spôsobe stanovenom zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

Rozlišujeme teda podnikateľov na 
zapísaných v obchodnom registri s.r.o., a.s., v.o.s. …, ktorý sú povinný viesť podvojné účtovníctvo. Účtovné jednotky, ktoré sú povinné viesť podvojné účtovníctvo sa riadia najmä nasledovnými ustanoveniami zákonov:
zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník § 36,
zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve § 9 ods. 1,
opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania 

SZČO (živnosť), ktorí môžu viesť jednoduché účtovníctvo, a potom na tých, ktorých sa zákon o účtovníctve a postupy účtovania nevzťahujú, teda títo uplatňujú paušálne výdavky (§ 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov) alebo vedú daňovú evidenciu (§ 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov).

Podvojné účtovníctvo

Podstata účtovania v sústave podvojného účtovníctva
Účtovná jednotka, ktorá je povinná účtovať v sústave podvojného účtovníctva alebo sa pre účtovanie v sústave podvojného účtovníctva rozhodne, účtuje o:
-stave a pohybe majetku a záväzkov
-rozdiele majetku a záväzkov (o vlastnom imaní)
-výnosoch a nákladoch
-príjmoch a výdavkoch
-výsledku hospodárenia.

Podvojné účtovníctvo sleduje náklady a výnosy (ako výsledok hospodárenia)
Výrazná a hlavná odlišnosť v účtovaní v sústave podvojného účtovníctva oproti účtovaniu v sústave jednoduchého účtovníctva spočíva v zisťovaní výsledku hospodárenia. Kým v sústave podvojného účtovníctva podnikateľ, resp. účtovná jednotka zisťuje výsledok hospodárenia ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi, v sústave jednoduchého účtovníctva je to rozdiel medzi príjmami a výdavkami.
Je potrebné upozorniť na to, že v podvojnom účtovníctve nie každý výnos znamená príjem a nie každý náklad znamená výdavok.
Účtovné knihy sústavy podvojného účtovníctva

Podnikateľ, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva účtuje najmä v týchto knihách:
-v denníku,
-v hlavnej knihe.

Povinnosť zostavenia účtovnej závierky v podvojnom účtovníctve
Podľa zákona o účtovníctve je lehota na zostavenie účtovnej závierky v podvojnom účtovníctve najneskôr do 6 mesiacov po skončení účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje, ale iba v tom prípade, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Nakoľko zákon o dani z príjmov ustanovuje lehotu na podanie daňového priznania a tým aj účtovnej závierky do troch kalendárnych mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia, je účtovná jednotka povinná zostaviť účtovnú závierku a uložiť ju do registra účtovných závierok v tomto termíne.

Spravidla účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku k 31. decembru a teda je povinná uložiť účtovnú závierku do registra účtovných závierok (podaním správcovi dane) do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka, ak si účtovná jednotka nepredĺži lehotu na podanie daňového priznania.

Je potrebné ešte upozorniť na to, že spravidla každá účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave podvojného účtovníctva sa musí zatriediť do jednej z veľkostných skupín podľa kritérií, ktorá spĺňa aspoň dve podmienky pre danú účtovnú jednotku.
mikro účtovnú jednotku
celková suma majetku nepresiahla 350 000 eur,
čistý obrat nepresiahol 700 000 eur,
priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia nepresiahol 10.
malú účtovnú jednotku
celková suma majetku presiahla sumu 350 000 eur, ale nepresiahla sumu 4 000 000 eur,
čistý obrat presiahol sumu 700 000 eur, ale nepresiahol sumu 8 000 000 eur,
priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia presiahol 10 a nepresiahol 50.
veľkú účtovnú jednotku
celková suma majetku presiahla 4 000 000 eur,
čistý obrat presiahol 8 000 000 eur,
priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia presiahol 50.

Jednoduché účtovníctvo

Vedenie jednoduchého účtovníctva je jeden zo spôsobov uplatňovania preukázateľných (skutočných) daňových výdavkov. Okrem jednoduchého účtovníctva môže daňovník uplatňovať preukázateľné daňové výdavky:

  • vedením daňovej evidencie,

  • vedením podvojného účtovníctva.

Daňovník môže po splnení podmienok stanovených zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len “zákon o dani z príjmov”) uplatňovať daňové výdavky formou paušálnych výdavkov.

Jednoduché účtovníctvo primárne slúži na zistenie základu dane daňovníka. Základom jednoduchého účtovníctva je porovnávanie príjmov a výdavkov a ich delenie na tie, ktoré ovplyvňujú základ dane a na tie, ktoré základ dane neovplyvňujú.

Daňovník v jednoduchom účtovníctve účtuje o:

  • stave a pohybe majetku,

  • stave a pohybe záväzkov,

  • rozdiele majetku a záväzkov,

  • príjmoch,

  • výdavkoch,

  • výsledku hospodárenia.

Výsledok hospodárenia zistí porovnaním príjmov a výdavkov po skončení účtovného obdobia.

Kto môže viesť jednoduché účtovníctvo?

Jednoduché účtovníctvo nie je povinné pre žiaden okruh daňovníkov. Jednoduché účtovníctvo si môžu zvoliť osoby, ktorým to dovoľuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve

Podľa § 9 ods. 2 zákona o účtovníctve môže v sústave jednoduchého účtovníctva účtovať:

  • fyzická osoba, ktorá podniká (má príjem podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov) alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť (má príjem podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov), ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane podľa zákona o dani z príjmov a nevedie daňovú evidenciu,

  • občianske združenie a jeho organizačné zložky s právnou subjektivitou, organizačné zložky Matice slovenskej s právnou subjektivitou, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy, poľovnícke organizácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby – zároveň nesmú podnikať, nesmú byť subjektom verejnej správy a ich príjmy v predchádzajúcom účtovnom období nesmeli presiahnuť hranicu 200 000 eur,

  • cirkev a náboženská spoločnosť, ich orgány a cirkevné inštitúcie s právnou subjektivitou – nesmú podnikať.

Výhody a nevýhody jednoduchého účtovníctva

Každá forma uplatňovania daňových výdavkov má svoje výhody a nevýhody.

Výhodami jednoduchého účtovníctva sú :

  • výška daňových výdavkov nie je limitovaná hornou hranicou

  • rýchle zistenie základu dane z príjmov,

  • v porovnaní s podvojným účtovníctvom sa zdaní až príjem a nie výnos,

  • menšia administratívna náročnosť v porovnaní s podvojným účtovníctvom,

Nevýhodami jednoduchého účtovníctva sú :

  • nižšia informačná hodnota v porovnaní s podvojným účtovníctvom – v jednoduchom účtovníctve sú príjmy za výrobky a príjmy za služby zahrnuté v jednej položke PRÍJEM ZA VÝROBKY A SLUŽBY

Pre koho je jednoduché účtovníctvo dobré a pre koho nie?

Jednoduché účtovníctvo má slabšiu informačnú hodnotu ako podvojné účtovníctvo. Pre toho, kto chce alebo potrebuje sledovať výnosy (príjmy) a náklady (výdavky) podrobne, napr. za každého zamestnanca osobitne je vhodnejšie podvojné účtovníctvo.

Daňová evidencia

Daňová evidencia u fyzických osôb môže nahradiť vedenie účtovníctva.

Fyzická osoba, ktorá uplatňuje skutočne preukázateľné daňové výdavky sa môže rozhodnúť, či bude o týchto výdavkoch účtovať v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva alebo ich bude evidovať v daňovej evidencii. Vedenie daňovej evidencie upravuje § 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).

Uplatňovanie skutočne preukázateľných výdavkov v daňovej evidencii

Viesť daňovú evidenciu môže len taká fyzická osoba, ktorá uplatňuje skutočne preukázateľné daňové výdavky, t. j. výdavky, ktoré preukázateľne vynaložila na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

Skutočne preukázateľné daňové výdavky upravuje § 2 písm. i) a § 19 až § 21 zákona o dani z príjmov. Medzi najčastejšie daňové výdavky fyzickej osoby radíme:

  • výdavky na poistné (odvody) do Sociálnej a zdravotnej poisťovne

  • výdavky na spotrebované pohonné látky

  • cestovné a stravné

  • nájomné

  • a iné.

Pri zahrňovaní vynaložených výdavkov do preukázateľných daňových výdavkov musí fyzická osoba brať do úvahy predmet svojho podnikania, nakoľko si môže uplatniť len také výdavky, ktoré súvisia s jej podnikaním a ktoré potrebuje pre výkon svojej činnosti.

Daňová evidencia pri príjmoch z prenájmu

V prípade, ak fyzická osoba dosahuje príjem z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, môže si uplatniť len preukázateľné výdavky. Uvedené znamená, že takáto osoba si nemôže uplatniť tzv. paušálne výdavky – percentom z príjmov.

Obsah daňovej evidencie a jej forma

Podľa § 6 ods. 11 je daňová evidencia prehľad o:

  • príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,

  • daňových výdavkov v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov

  • hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku

  • zásobách a pohľadávkach,

  • záväzkoch.

Ako môžeme vidieť súčasťou daňovej evidencie je aj evidencia účtovných dokladov – prijatých ako aj vydaných. Takýto účtovný doklad musí spĺňať nasledovné náležitosti:

  • slovné a číselné označenie účtovného dokladu,

  • obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,

  • peňažnú sumu alebo údaje o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstvo,

  • dátum vyhotovenia účtovného dokladu.

Je potrebné upozorniť aj na to, že vedenie daňovej evidencie je možné aj u fyzickej osoby, ktorá je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Takáto osoba však musí na účely DPH viesť podrobné záznamy v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Ak sa fyzická osoba rozhodne viesť daňovú evidenciu, je povinná túto evidenciu viesť počas celého zdaňovacieho obdobia. Podľa § 6 ods. 14 platí, že fyzická osoba v podanom daňovom priznaní nemôže po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania (prostredníctvom dodatočného daňového priznania) zmeniť preukázateľné výdavky na tzv. paušálne výdavky – percentom z príjmov a naopak.

Výstupy z daňovej evidencie potrebné pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov

V prípade, ak fyzická osoba uplatňuje skutočne preukázateľné daňové výdavky a vedie daňovú evidenciu, nie sú potrebné žiadne výstupy z daňovej evidencie, ktoré by tvorili povinnú prílohu daňového priznania k dani z príjmov. 

Nakoľko fyzická osoba, ktorá vedie daňovú evidenciu nie je považovaná za účtovnú jednotku, nie je povinná spolu s daňovým priznaním podávať účtovnú závierku (ako to je v sústave jednoduchého účtovníctva).

Údaje z daňovej evidencie potrebuje však fyzická osoba na vyplnenie daňového priznania. Fyzická osoba, ktorá uplatňuje daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona, však musí túto skutočnosť vyznačiť aj v daňovom priznaní a vyplniť príslušnú tabuľku, kde uvedie údaje v stĺpci – „na začiatku zdaňovacieho obdobia“ a v stĺpci – „na konci zdaňovacieho obdobia“.

Výhody a nevýhody daňovej evidencie

Vedenie daňovej evidencie je predovšetkým výhodné tej fyzickej osobe, ktorá má nízky obrat a menej dokladov, pričom sa jej neoplatí uplatňovať tzv. paušálne výdavky – percentom z príjmov, nakoľko by boli nižšie ako skutočne preukázateľné výdavky.

Hlavné výhody daňovej evidencie sú:

  • že sa fyzická osoba nepovažuje za účtovnú jednotku,

  • fyzická osoba nie je povinná predkladať účtovné výkazy

  • fyzická osoba nemôže byť pokutovaná za nedodržiavanie ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,

  • nižšia administratívna náročnosť.